Anotácia
Písmená abecedy sa hašterili, ktoré z nich je dôležitejšie. Knižka už mala škriepok
plné zuby, nuž sa ich striasla. Doslova a do písmena. Zatriasla sa a prevrátila sa, a
tak z nej milé písmenká povypadávali. Do knižky sa mohli vrátiť až vtedy, keď
každé z nich vymyslelo rozprávku na svoje písmenko. Že boli šťastné ako vrecko
blšiek, azda netreba hovoriť. Navyše si aj uvedomili, že nedokážu byť jedno bez
druhého.
